-= dzI/Ove impérium =-

---

---

Tato a Emuš kráčali po chodníku snov,
na perách sa im držal smiech.
Čas sa pri nich vždy na chvíľu zastavil,
aby si užil to, čo oni už dávno vedia.

Keď spolu sedeli pri stole,
okamih sa menil na spomienku.
Každé slovo bol darček zabalený v teple,
a ticho bolo miesto, kde sa rodí pokoj.

Na prechádzkach bol svet jednoduchší,
keď im vietor pomáhal s úsmevom.
Tato ukazoval cestu, Emuš farby,
a spolu tvorili mapu, ktorú nik iný nemá.

Niekedy stačilo len sedieť vedľa seba,
a deň sa zmenil na niečo veľké a dobré.
Ich chvíle boli ako malé ostrovy radosti,
na ktoré sa dalo vrátiť bez kompasu.

Keď sa rozprávali, slová
boli mäkké ako vankúš po dlhom dni.
Tato počúval srdcom, Emuš očami,
a obaja vedeli, že to stačí.

Boli chvíle, keď sa smiali tak silno,
že aj steny si to chceli zapamätať.
A boli chvíle tiché, jemné,
ktoré sa ukladali do pamäte ako svetlo.

A tak idú ďalej - tato a Emuš,
dvaja cestovatelia v krajine zázrakov.
Každý deň je nový list v ich knihe,
a každý okamih je dôvod pokračovať.

V Trebišove, 19.10.2026

---

-= infobázy v impériu =-

iora.sk   jasmir.sk   infodir.sk   emus.sk